Všetci chcú byť jedineční, no...

Všetci chcú byť jedineční, avšak bacha, ak je niekto iný...

Všimla som si, že si veľa ľudí mýli pojmy: ROVNOPRÁVNOSŤ a ROVNAKOSŤ 💥

Predstav si nasledovný scenár:Ryba 🐟, medveď 🐻, veverička 🐿️ a pes 🐕.

Títo štyria sa zúčastnia pretekov. Po štarte je 100m šprint a na konci trate je strom, na ktorom je úplne na vrchole zvonček 🔔

Vyhráva ten, kto zazvoní na zvonček ako prvý!

Ryba sa po štarte nikam napohne, síce pláva vo svojom rybníku ako o život... no jednoducho to nefunguje 😕

Preto sa rozhodne pozbierať všetky svoje sily, cúvne trochu a z celej sily sa rozpláva a vyskočí

z rybníka, no začne sa plieskať na zemi.

Vidí, ako ostatní traja bežia vpred a pomyslí si: "Nie som dosť dobrá!" 😦

Keď pes dorazí k stromu, vidí, ako medveď a veverička s ľahkosťou lezú na strom, pričom on svojím vyskakovaním dosiahne akurát tak po prvý konár 🌳

Aj on si pomyslí, že s ním niečo nie je v poriadku...

🏅 Nakoniec tesne vyhráva veverička 🐿️, a keď sa jej spýtajú, aké je jej tajomstvo, prečo dokázala vyhrať, povie:

"Nuž, jednoducho som dala 110% a poriadne som sa snažila!" 💯

Vďaka tomu si ostatní myslia, že sa mali oveľa viac snažiť, a že s nimi niečo nie je v poriadku.Pritom sa len neberie do úvahy, že sa nenachádzajú vo svojom elemente, vo svojom prostredí 🧐

Túto metaforu, tento príbeh si môžeš jednoducho preniesť aj do svojho života:

Všetci chceme byť individuality, všetci chceme byť jedinečnou osobnosťou, no napriek tomu sú všetci vystavení rovnakosti (napr. školský systém).

Ako to vidíš, vnímaš a interpretuješ ty?