Niekedy v živote musíme stanoviť hranice, a to nie preto, aby sme ublížili iným, ale aby sme ochránili samých seba. Je to ako keď pilot v lietadle hovorí: "Najprv si nasadzujte kyslíkovú masku, a potom pomáhajte iným."
Ak sa nebudeme starať o seba, ako môžeme byť oporou pre iných?
Často svoje hranice posúvame kvôli obave, že by sme mohli niekoho uraziť alebo zraniť. No ak príliš často prekračujeme svoje vlastné limity, riskujeme, že ublížime sami sebe.
Predstav si to ako cestu cez krásnu, avšak náročnú krajinu. Ak neustále preskakujeme ploty a ignorujeme varovné značky, skôr či neskôr sa môžeme stratiť v hustých húštinách vyhorenia.
Stanovovanie si hraníc nie je o sebeckosti; je to o sebauvedomení.
Je to umenie povedať "dosť" bez pocitu viny a s hrdosťou, že sa chránime. Má to svoje kúzlo - akonáhle jasne vymedzíme, čo je pre nás prijateľné a čo nie, ostatní to zvyčajne rešpektujú. A ak nie, možno je čas na malú dávku toho jemného humoru: "Počúvaj, táto cesta je pre mňa slepá ulička."
Pamätaj, stanovovanie si hraníc nie je koniec sveta - je to začiatok sveta, kde sa cítiš ako doma, skvele vo vlastnej koži.
Comentários